POCHYBNOSTI O KRSTE

Každý človek sa stretáva s pochybnosťami. Je to prirodzené. Netreba z toho robiť tragédiu. Treba to len správne spracovať. Pochybujeme, či sme zamkli dvere alebo vypli elektriku. Niekedy pochybujeme o sebe, o svoje škole, či práci alebo či sme kúpili dobré auto či dom… Pochybnosti vždy prídu. Prichádzajú aj ohľadom krstu. Treba si k tomu sadnúť s čerstvou hlavou a pozrieť sa na vec prakticky a biblicky.

Tradičné ponímanie krstu je plné pochybností: Naozaj stačí bábätko iba pokropiť a je z neho kresťan? Môžem to isté masovo aplikovať na dospelých ľudí pri prechádzke mestom!? Iba by sme frkali vodu a ony by sa zázračne premenili na kresťanov, hoci len nebirmovaných a nekonfirmovaných! Kropiaca misia podobná kúzelníkom. Prečo pri krste nie je potrebné osobné presvedčenie ako pri iných sviatostiach ako eucharistia, či sviatosť manželstva!? Pochybnosť spočíva aj v tom, prečo nikde v Biblii nečítame o tom, že apoštoli krstili bábätká. Tvrdenie, že v Skutkoch 16 sa pokrstili aj bábätká, lebo sa tam uvádzajú „všetci domáci“ nemá faktickú hodnotu. Jednoducho, domnienka nie je fakt. Rovnako nezaváži ani stotožnenie krstu s obriezkou, ktorá sa aplikovala na novonarodených chlapcoch. Pri takejto logike by sa dievčatá nemohli krstiť, lebo obriezka sa aplikovala iba na chlapcoch. Napokon v ponímaní apoštola Pavla obriezka z nikoho nerobí Žida (veriaceho), lebo skutočná obriezka je obriezka srdca. (Rímskym 2, 25-29) Podobne ani samotný krst bez srdca nerobí z nikoho kresťana. Zároveň je tu aj priestor na to, že medzi ľuďmi častokrát viac zaváži chápanie krstu ako vítanie bábätka než jeho kresťanský význam – symbol a akt obrátenia. Napokon aj v tradičnom ponímaní samotný krst bábätiek nestačí. Preto sa deti časom učia kresťanskú náuku. Kúzlo pokropenia totiž až tak nefunguje.

Pochybnosti naozaj sú aj budú. V tom všetkom je najdôležitejšie to, aby sme zažili vnútornú premenu – znovuzrodenie skrze Ježiša Krista a na tomto základe sa dali aj pokrstiť. Tak ako to vidíme na stránkach Biblie z praxe apoštolov – hlásali Krista a potom vyzývali k pokániu, krstu a naplneniu Duchom Svätým. K tejto praxi by sme sa aj dnes mali vrátiť. Lebo inak krst stráca svoj význam a misijnú silu. Krst je dôležitý. Preto aj Pavol druhý krát krstil tých učeníkov, ktorí už boli pokrstení. (Skutky 19) Poznali síce pokánie a krst na spôsob Jána Krstiteľa, ale nepoznali Krista ako svojho Spasiteľa. A to je pri krste podstatné.

Napokon hlboko si vážim každého veriaceho, kto bol pokrstený aj bez osobného obrátenia. Je lepšie byť obráteným členom nejakej cirkvi než neobráteným. Týmto nechcem vyvolať tlaky a rozbroje. Pointou je iba racionálne, praktické a biblické zamyslenie. Pochybnosti boli, sú aj budú. Otázkou je, čo s tým spravíme. 

Share on facebook
Share on print
Share on email