Prežívam krásne obdobie svojho života. Asi pred rokom som sa vydala za manžela – Bohom požehnaného. Medzitým som odišla z práce. Zrazu sa začalo otvárať kopec možností, ako ďalej naložiť so svojim časom a životom. Asi 2 roky dozadu som mala túžbu nastúpiť na biblickú školu a ďalej sa vzdelávať. Predtým to pre okolnosti nebolo možné, teraz som už mala „ruky voľné“, ale nevedela som ako a kde začať. Usúdila som, že by bolo rozumné ísť študovať externe, aby som našu mladú rodinu finančne nezaťažila, a mohla si nájsť popri štúdiu prácu, aj keď sa ešte žiadna práca nerysovala. Spolu s manželom Vladkom sme sa rozhodli, že pôjdeme študovať obaja, aby sme mohli spolu tráviť čas a vzájomne sa mohli podporovať. Okrem toho sme nemali v tomto období vlastné auto, iba požičané od dobrých priateľov. Tento čas sa krátil, bolo treba ho vrátiť majiteľom. Dúfala som, že mi Boh požehná čo najskôr nové zamestnanie, no nestalo sa. Pred nami bolo leto. Bez práce, bez auta a nástup do školy, kam bolo treba cestovať, sa blížil. Cez prázdniny sme boli ešte u priateľov a na kempe, čo by bolo nemožné, keby som už bola zamestnaná. Tak som Bohu ďakovala za tento vzácny čas. Počas evidencie na úrade práce som si urobila kurz opatrovania, ktorý som mala na srdci. Opatrovateľstvo máme čiastočne v rodine, čiastočne som sa s ním stretla osobne a bolo mi blízke venovať sa druhým ľuďom. Začala som veriť, že Boh mi nedal takéto sklony a túžby do srdca len tak – aby som napokon v živote robila niečo úplne iné a nie to, čo ma napĺňa. Asi mesiac po kurze sa mi snívalo, že pracujem v novšom súkromnom zariadení pre seniorov, kde som nepraxovala, takže som to tam nepoznala. Nato mi kamarátka spomenula, že majú voľné miesto. Overila som si to na webe a so životopisom a všetkým ostatným som tam šla čo najskôr. Hneď sme sa dohodli na skúšobnom dni a po ňom na oficiálnom nástupe. Boh mi požehnal prácu presne v ten čas, kedy som potrebovala a takú, kde sú ústretoví aj vo výmene zmeny v prípade potreby. Popri tom môj manžel hľadal usilovne auto. A, popravde, už ho to ani nebavilo. Modlili sme sa za auto a rozprávali sa o tom, čo potrebujeme, aby malo. Niekoľko vyhliadnutých áut sme museli odmietnuť. Napokon sme našli jedno ojazdené auto, ktoré sa nám pozdávalo, ale snažila som sa do neho „nezamilovať“ – ako sa hovorí. Išli sme ho obhliadnuť s odborníkom. Keď sme v ten deň vyrážali na miesto, bola som nepokojná, lebo to bolo skôr, ako sme pôvodne plánovali. V duchu som sa ešte modlila: „Bože, daj nám múdre rozhodnutie a svoj pokoj.“ Okrem toho, že predávajúci bol férový a nič nám nezatajil, mal všetko úplne detailne zdokladované, čo bolo robené a čo nebolo. Bolo to nad naše očakávania! Na mieste som pocítila úplný pokoj, že je to v poriadku. To auto má všetko to, čo sme potrebovali. Teraz mám prácu, máme auto a ideme do školy. Boh je úžasný a starostlivý Otec a Stvoriteľ. On nás nikdy nezanechá a neopustí. Vďaka Ti, Bože, za každé požehnanie v Tvojom Synovi Ježišovi Kristovi! Amen.