Apoštolská cirkev patrí medzi evanjelikálne a letničné cirkvi. Počas roka nemáme toľko sviatkov ako tradiční veriaci. Evanjelikálne a letničné cirkvi si aj pri svätení sviatkov snažia vystačiť praxou prvotnej cirkvi tak ako sa o nej dočítame na stránkach Biblie. Veríme, že vierouka a prax Ježiša a jeho prvých učeníkov je dostatočná aj pre dnešnú dobu tak ako sa píše v Biblii: „Ste vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus.“ (Efezským 2, 20) Z praxe prvotnej cirkvi sa dá pozorovať, že najmä židovskí veriaci svätili židovské sviatky. Avšak Pavol do všetkých sviatkov vnáša slobodu: „Nech vás teda nikto nesúdi za jedenie a pitie, ani za sviatky, novmesiace, ani za soboty. To sú tiene budúcich vecí, ale skutočnosť je Kristova.“ (Kolosenským 2, 16-17) Týmto apoštol Pavol nezakazuje ani neprikazuje svätiť židovské sviatky. Nemáme odsudzovať tých „sviatkových“ ani tých „menej sviatkových“. Dôležitejšie než svätiť sviatky je žiť nový život v Kristovi. Prakticky sa tým myslí milovať Boha a milovať svojich blížnych. Byť kresťanom je totiž životný štýl. Všetky tieto inštrukcie nájdeme v Biblii. Svätý nemá byť len sviatok, ale celý náš život.
Zmyslom židovských sviatkov bolo pripomínať si svedectvá, ktoré Boh uskutočnil so židovským národom. Takto sa mala oživovať viera a duchovné povedomie Židov, ich identita. Pripomínanie si týchto sviatkov má, však, opodstatnenie v prvom rade pre Židov. Inak v Biblii nenachádzame príkazy ani zákazy od Ježiša ani od apoštolov, aby sme si pripomínali židovské sviatky. Javí sa, že aj veľkonočné sviatky Ježiš spolu s apoštolmi transformoval do Večere Pánovej. Skutky apoštolov 2. a 3.kapitola podávajú správu o tom, že Večera Pánova bola súčasťou pravidelných zhromaždení. Takto mávali prví kresťania veľakrát do roka pripomienku na Veľkú noc – na obeť Ježiša Krista, teda Večeru Pánovu.
Evanjelikálne a letničné cirkvi si pripomínajú najmä Vianoce, Veľkú noc, Letnice a Vďakyvdzanie za úrodu. Tradičné cirkvi majú sviatkov podstatne viac. Všetci by sme však mali v pokore priznať, že Ježiš ani apoštoli, teda samotné Božie slovo nám nekáže pripomínať si tieto ani iné kresťanské sviatky. Napriek tomu je dobré pripomínať si narodenie Krista na Vianoce, alebo obeť Ježiša Krista na Veľkú noc, zoslanie Ducha na Letnice alebo ďakovať za rôzne požehnania pri Vďakyvzdaní a pod. Prečo je to dobré? Lebo posolstvo týchto sviatkov vychádza z Biblie. Tieto sviatky sú v súlade s Bibliou a vyvyšujú Boha. Sú, však, aj také sviatky, ktorých posolstvo nevychádza z Biblie a nevyvyšujú Boha. Sem patria sviatky pohanské ako napr. Helloween. Potom sú tu aj sviatky, z nášho pohľadu, pseudokresťanské ako napr. Sviatok nepoškvrneného počatia panny Márie, čím sa myslí, že sv. Anna počala a porodila Máriu, Ježišovu matku, bez dedičného hriechu. Podobne ani Sviatok Nanebovzatia panny Márie nenachádza zmienku ani oporu v Božom slove. Tým pádom tieto sviatky neuznávame, hoci uznávame pannu Máriu ako Ježišovu matku a významnú Božiu služobníčku. Ďalej sú tu sviatky z histórie cirkvi ako napr. Sviatok Cyrila a Metoda alebo Sviatok reformácie. Cyril a Metod patrili medzi prvých misionárov na našom území. Luther bol zasa kazateľom, ktorý volal „kadejakých hocičomu veriacich“, aby sa vrátili späť k Biblii a ku Kristovi, teda k cirkvi, ako ju zamýšľal a zriadil Ježiš.
V kontexte letničných a evanjelikálnych cirkví sme „menej sviatkoví“. Vidíme to tak na vzore prvotnej cirkvi: namiesto sviatkov sa sústredili na nový život s Kristom a učili sa tak žiť každý deň. S týmto rozpoložením sa pridávame k už spomínaným sviatkom. Na sviatky ako aj každú nedeľu očakávame plný dom ľudí a silnú Božiu prítomnosť. Veríme, že sviatkom je každá nedeľa a každé stretnutie cirkvi. Zmyslom týchto stretnutí nie je odbaviť si niečo, ale zažiť medzi nami Boha a Božie slovo, cez ktoré Duch Svätý premieňa naše srdcia.