Súťaživosť tu bola odjakživa. Do určitej miery je prirodzená a dobrá. No každá miera sa vie presypať. Potom už aj taký futbal nie je pekné popoludnie s priateľmi, ale boj o výsledok. Popri ňom pár doráňaných nôh aj duší. Môj syn je teraz v období, keď rád súťaží: kto sa skôr oblečie, kto skôr zje a v podstate súťaží v čomkoľvek. To by ešte ušlo. No, oveľa horšie je fanatické súperenie v rodinách, v manželstve, v práci, v cirkvi a kdekoľvek chcete. Kto má viac a kto menej, kto lepšie rozumie politike, ktorá cirkev je lepšia a kde by sme ešte vedeli nájsť konkurenciu a nepriateľa. Podobne uvažovali aj niektorí pobožní ľudia za čias Ježiša. Sami seba považovali za prvých, lebo boli v centre náboženského diania. Tých mimo diania považovali za posledných. Aj dnes je možno tvoj sused odpísaná nula. Možno sa aj ty tak cítiš. Kazateľ Reinhard Bonnke na jednom zo svojich videí spomína, že aj on sa cítil ako nula podobne ako mnoho Nemcov jeho doby. No, zistil že Ježiš je jednotka. Keď ako nula prišiel k Nemu, už boli spolu desať. Keď sa pridali ďalšie nuly, zrazu bolo sto, tisíc, desaťtisíc až milióny… S Ježišom majú naše nuly veľkú hodnotu. Je to skvelé poznanie. No, aj tak mi stále rezonuje Ježišov výrok a snažím sa mu porozumieť. Vraví: „Sú poslední, ktorí budú prví a sú prví, ktorí budú poslední.“ (Evanjelium Lukáša 13, 30) Kedysi som si myslel, že ako dobrý človek mám byť radšej posledný. Na prvý pohľad to aj dnes u mnohých evokuje stiahnuť sa, skryť sa niekde vzadu, nahodiť zmrzačenú pobožnú tvár… Lenže takto konať je len pochybný kalkul náboženskej hlúposti. Boh od teba nechce pretvárku. Napokon, čo si chceš od neho kúpiť, keď mu všetko patrí?! Azda náš Otec nemá dosť láskavé srdce, aby ti dal, pretože sa stará o svoje deti?! Ježiš nevraví, že len poslední budú tí spasení a praví kresťania. Keď som sa lepšie pozrel na Jeho slová, zistil som, že vôbec nejde o to, či si prvý alebo posledný. Ježiš vraví, že niektorí z prvých a niektorí z posledných budú spasení. Inými slovami, že niektorí z tých, čo sú aj v centre kresťanského diania a niektorí aj z tých, čo žijú ako pohania. V tej istej 13.kapitole evanjelia Lukáša spomína, že či už si prvý alebo posledný, tak máš do života vojsť úzkou bránou. Úzka brána zrejme symbolizuje, že musíš prejsť sám za seba – po jednom, tvoje osobné rozhodnutie. Možno symbolizuje, že sa tam nemôžeš pretlačiť so širokými bremenami hriechu a nekonečných starostí. Mal by si to zložiť pod kríž. A možno úzka brána znamená prestať zoširoka špekulovať nad množstvom ciest a právd a upriamiť zrak jednoducho na Ježiša. Je úplne jedno, či si prvý alebo posledný. Je oslobodzujúce nechať myslenie súťaženia, konkurencie a hľadania nejakých imaginárnych závistí a nepriateľov. Jednoducho vstúp úzkou bránou do novej dimenzie myslenia. Pozýva ťa k tomu sám Ježiš. Umožni mu, nech transformuje tvoj život. Popros ho o to v modlitbe, vnímaj čo a koho ti dáva do cesty. Zober si Bibliu a čítaj. Ktovie čo sa bude diať. Skúsiš to?