Vianoce sú o narodení Ježiša. Prišiel na svet, aby nás zachránil z našich hriechov. Boh sa rozhodol, že svojho Syna pošle na svet rovnakou cestou ako sem prišiel každý z nás – narodí sa. Naše náboženské predstavy o dôstojnosti Božích činov dostávajú zabrať. Kto by bol povedal, že Boh použije obyčajný pôrod na niečo veľkolepé. Pri príchode Mesiáša by sme očakávali, žeby sa zjavil v kadidlovom dyme. Mohol by vyjsť z ohňa v doprovode svetelných efektov v útrobách chrámu. Nič z toho sa, však, nestalo. Iba obyčajné narodenie niekde na okraji mesta Betlehem. A samozrejme bolo aj nebeské predstavenie anjelov, aj hviezda, ale akoby to všetko bolo bez duchovného pozlátka. Boh je jednoducho ľudský, nie náboženský. Preto radšej spolupracuje s ľuďmi, nie s ich duchovnými napodobeninami. Vianoce museli mať jednoduchú ženu – Máriu. Pochádzala z mesta Nazaret. O tomto meste sa povrávalo, že odtiaľ nemôže byť nič dobré. Zrejme aj preto Mária neskôr spomína, ako ju Boh pozdvihol z poníženia. Je to opísané v Evanjeliu Lukáša 1.kapitola. Keď jej anjel zvestoval, čo ju čaká, odpovedala: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Nazdávam sa, že týmto prehlásením sa spustila realizácia Vianoc. Odvážna žena zo zakopaného mesta povedala Bohu svoje ÁNO. Nebol to kňaz, nebol to kráľ, ani vážený muž z veľkomesta, ale obyčajná žena. Mimochodom na vtedajšiu dobu druhoradá bytosť popri mužoch. To bola maximálna úroveň primitívneho myslenia vtedajšej doby. Boh si ju vybral pre dôležitú službu. Akú? Mala azda spievať v jeruzalemskom spevokole pred tisíckami divákov? Mala objaviť zázračný liek proti lepre a uzdraviť stovky ľudí? Nie, nie, nie. Jej službou bolo počať a porodiť Božieho Syna. Možno to znie ponižujúco, ale pre Boha nie. Boh nie je superstar, odkázaná na potlesk publika a autogramiádu. On je obyčajný a na nič sa nehrá. V tom zároveň spočíva jeho vznešenosť. Zoberme si len takého Ježiša. Na prvý pohľad by nikto naňho nepovedal, že je Boh. A bol Ním. Podobne aj Mária prijíma službu – porodiť Božieho Syna a postarať sa oňho. Možno nič lukratívne – kojenie, prebaľovanie, nočné vstávanie a každodenné starosti matky. Jednoducho, berie od Boha akúkoľvek službu. Vianoce by nemohli byť bez takejto ženy. Bez toho aby sme zbožňovali človeka – Máriu – Boh aj dnes hľadá ženy a mužov, ktorým zverí niečo vzácne, čo na prvý pohľad vyzerá obyčajne. Nájdu sa takí?