Cirkev potrebuje na svoju činnosť rovnako financie ako ich potrebujú rodiny, jednotlivci, školy, športové kluby, kultúrne inštitúcie… Platíme energie, rekonštrukcie, nájmy, vybavenie priestorov, občerstvenia, misijné akcie, náklady za slúžiacich hostí, príspevok na plat pastora, sociálna pomoc núdznym… Všetko je to biblické a Božie. Najväčšou položkou býva zakúpenie budovy alebo jej výstavba od základov. Vyžaduje si to veľké úsilie, priam až zázraky, ochotných darcov a pracovníkov.
Božie slovo a prax mnohých darcov svedčia o tom, že dávanie na Božie dielo požehnáva nielen obdarovaných, ale aj darcu. O desiatkoch sa dočítame najmä u proroka Malachiáša v 3.kapitole. Dozvedáme sa, že nemáme okrádať Boha a že keď budeme dávať desiatky, On otvorí nebo a bude po nedostatku. Taktiež v Prísloviach 3, 9-10 sa píše: „Ucti si Hospodina zo svojho majetku a z prvotín každej úrody; potom sa tvoje sýpky naplnia obilím a tvojimi lismi bude pretekať mušt.“
V našom kontexte desiatky vnímame ako dobrý model, ktorý fungoval za čias Starej zmluvy a je dobré ho aplikovať aj dnes. Ak by sme sa prísne chceli riadiť Novou zmluvou, tak za príklad si môžeme vziať vdovu, ktorá dala do chrámovej pokladnice všetko. (Lukáš 21, 1-4) Nová zmluva nám dáva za vzor štedrosť macedónskych kresťanov. Tí boli síce krajne chudobní, ale napriek tomu štedro prispeli do zbierky. Dočítame sa, že dali aj nad svoje možnosti. Ako kresťania nedávame odrobinky, posledné čo nám zostane, ale to najlepšie a tak, aby Boží dom prosperoval. Odporúčam prečítať k tejto téme 2.Korintským 8. a 9. kapitolu.
Dávaním na Božie dielo vyjadrujeme vďačnosť Bohu. On je štedrý a dal všetko – svojho Syna za nás. Dávaním si nekupujeme spasenie ani nejaké lepšie miesto v cirkvi. Je to vyjadrenie, že si vážime Boha a že nám záleží na tom, aby naše spoločenstvo fungovalo a napredovalo.
Reálne vidím, že štedrí a desiatkoví veriaci majú Božiu priazeň, dobrú prácu, zvládajú aj krízu, mnohí majú domy, autá a aj rozumne hospodária… Naopak voči štedrosti a desiatkom pasívni a pochybujúci často trpia núdzu, žiadajú o pomoc, sú odkázaní na druhých alebo sa lopotia bez požehnania. Samozrejme, sú tu aj iné faktory, ale reálne to viac – menej vyzerá takto. Týmto sa potvrdzuje, že Božie slovo, ktoré nás učí o štedrosti, je živé a mocné – funguje to.
Pri dávaní potrebujeme aj praktickú ekonomickú logiku. Ak by som dal 20 eur núdznemu na ulici, alebo si kúpil za to kresťanskú knižku, to nie je podpora mojej cirkvi. Každé euro má svoj účel – kúpou knihy nezaplatím elektriku. Pre zdravú ekonomiku je potrebné mať nastavené čo je pre AC Senica, čo je môj osobný účel, almužna pre núdznych… a nezamieňať to. V AC Senica každý rok a aj priebežne schvaľujeme spoločný rozpočet – aké príjmy a výdaje nás čakajú – inými slovami finančný plán.
Ako kresťania potrebujeme v sebe budovať charakter štedrosti a žehnania, nie lakomstva a závisti. Prioritou je pre nás Božie kráľovstvo. Všetko ostatné nám Boh pridá. Podpora svojho spoločenstva je záležitosť vychádzajúca zo srdca – je to srdcovka investovať do toho, čo mám rád, čo ma napĺňa a do čoho ma aj pozýva Božie slovo.